Kraniosakrálna terapia - individuálne stretnutie

Srdečne Vás pozývame na individuálne stretnutia Kraniosakrálnej terapie s Martinom Ďurišom.

KEDY: 12. september 2019, štvrtok, SÁLA LES, 3.poschodie

10:00 - 12:00
14:00 - 16:00 
17:00 - 19:00 


CENA za sedenie: 60 €
registrácia len mailom na anahata.zvolen@gmail.com


Dr. Sutherland, ktorý stál pri rozvoji kranio-sakrálnej terapie bol presvedčený, že sila Dychu Života v sebe nesie i určitú základnú Inteligenciu (ktorú označoval veľkým začiatočným písmenom), a zároveň si uvedomil, že tieto vnútorné sily môže praktik využívať k podpore zdravia. V tejto sile, ktorá funguje ako základný organizujúci, či riadiaci princíp na bunečnej úrovni, je obsiahnutý základný vzorec zdravia. Táto sila združuje fyziologické funkcie všetkých telesných sústav. Podobné pojatie je známe z mnohých tradičných liečiteľských smerov, kde sa ťažisko uzdravujúceho procesu vidí v povzbudzovaní vyváženej cirkulácie životnej sily po celom tele. Prítomnosť plných a vyvážených rytmov, ktorý vyvoláva Dych Života, je príznakom zdravého organizmu. Pokiaľ sa tieto rytmy prejavujú prirodzeným spôsobom, základný riadiaci princíp sa harmonicky prenáša do všetkých častí. Tieto rytmické pohyby sú teda primárnym prejavom zdravia (Kern, 2005).

Pohyb ako prejav života

Aj keď sa oceán viditeľne nehýbe, neznamená to, že v ňom nie je pohyb. Pod hladinou existuje veľa ,subtílnych a určitou silou riadených, morských prúdov. To isté platí pre naše telo. Ak sa naše telo javí nehybné, neznamená to, že v ňom nie je pohyb. Ako odpoveď na otázku, čo sa hýbe pod kožou nehybného tela, nás ako prvé môže napadnúť tep srdca a dych. Avšak podľa mnohých tradičných liečebných systémov je to sekundárny mechanizmus. Dr. Sutherland označoval vzájomné previazaný systém tkanív a tekutín v jadrovej štruktúre tela pojmom primárny respiračný mechanizmus. Pretože jemný rytmický pohyb týchto tkanív nie je pod vedomou svalovou kontrolou, býva niekedy nazývaný autonómny či vegetatívny mechanizmus. Sutherland ich označoval za „primárny“, pretože z jeho pohybu vychádzajú všetky ostatné. Je prejavom samotnej rieky života. V každej bunke sa primárna respirácia prejavuje počas celého jej života. Podstatné je, že pôvod mnohých príznakov a patologických stavov na fyziologickej ale aj psychologickej úrovni, je možné vypozorovať práve v narušení primárnej respirácie.

V tele sa samozrejme objavuje rada ďalších vitálnych rytmov, ako je napríklad srdečný tep alebo dýchanie. Aj keď sa jedná o nevyhnutné životné funkcie, sú považované za sekundárne, pretože nie sú prvotnou príčinou prejavu života. Bez dychu života by sa tieto druhotné rytmy nemohli prejaviť. Pľúcne dýchanie, ktoré je manipuláciou s atmosférickým vzduchom, nie však dychom života, označuje sa preto niekedy termínom sekundárna respirácia.

Túto skutočnosť dr. Sutherland dokázal už v ranných fázach jeho práce. Počas prohibície, ktorá panovala v Spojených štátoch v 20. rokoch minulého storočia, pobýval v chate na brehu jazera Erie. Jedného dňa ho vyrušilo zbehnutie sa davu u móla, kde práve vytiahli z vody chlapíka zmoreného veľkou dávkou nelegálnej pálenky. Keď dr. Sutherland pribehol na miesto nešťastia, ležal muž bezvládne na zemi. Jeho normálne životné funkcie – dýchanie a srdečný pulz – boli zastavené a všetky pokusy o oživenie zlyhali.

Po krátkej rozvahe dr. Sutherland uchopil hlavu utopeného muža do dlaní a rozkýval jeho spánkové kosti v snahe povzbudiť primárnu respiráciu. Zabralo to, behom niekoľko sekúnd dýchanie i tep naskočili, muž sa prebudil z bezvedomia a čoskoro bol úplne v poriadku. Táto skúsenosť dr. Sutherlandovi znovu potvrdila, ako ohromne účinná je priama práca s dychom života.

Význam skrytej životnej sily pre udržovanie zdravého tela bol už mnohokrát spoľahlivými spôsobmi demonštrovaný zdanlivo magickými kúskami, ktoré sú schopní predvádzať trénovaní jogíni. Zdá sa, že jogíni vedia svoje telo udržovať v zdraví iba prostredníctvom hlbokej meditácie a očividne si uvedomujú fakt, že pľúcne dýchanie nie je tým hlavným faktorom, ktorý ich udržuje pri živote. Títo ľudia sú dokázateľne schopný zastaviť mnohé druhotné fyziologické funkcie, a pritom stále udržovať primárne prejavy dychu života. Ich prežitie je závislé na schopnosti zotrvávať vo vedomom kontakte s týmto fundamentálnym, životodárnym princípom.

Prejavy dychu života na bunkovej úrovni sú základným predpokladom pevného zdravia. Ak sú tieto prejavy obmedzované alebo blokované, tak potom je tok základného organizujúceho princípu prerušený a dopad tohto stavu sa odrazí na zdraví tela. Hlavným zámerom kranio-sakrálnej terapie (ale aj špecifických techník meditácie, bojových umení, jogy a tanca) je stimulácia týchto rytmických prejavov zdravia. Tohto cieľa sa dosahuje citlivým obnovením primárnej respirácie v miestach, v ktorých bola jej aktivita utlmená (Kern, 2005).

Lekár lieči, príroda uzdravuje. Paracelsus

O Martinovi